V uplynulých mesiacoch bol v printových a elektronických médiách čoraz častejšie skloňovaný pojem tzv. kolúznej väzby a to vo vzťahu k väzobným stíhaniam rôznych obvinených osôb, ktoré boli pomerne podrobne sledované zo strany ako odbornej, tak aj laickej verejnosti.
Čo ale presne predstavuje trestnoprocesný zaisťovací inštitút tzv. kolúznej väzby, kde je upravený, aké sú dôvody vzatia obvineného do kolúznej väzby a ako sa tento druh väzby odlišuje od ostatných druhov väzby, upravených v Trestnom poriadku?
V neposlednom rade je z pozície advokáta a jeho klienta významnou otázka, aké sú možnosti obhajoby klienta v kolúznej väzbe z hľadiska dosiahnutia prepustenia klienta z väzby na slobodu, prípadne aspoň dosiahnutia zmeny dôvodov väzby a tým pre klienta priaznivejšieho výkonu väzby v ústave na výkon väzby?
Aj keď Trestný poriadok pojem ,,kolúzna väzba“ nepoužíva, tento zaisťovací inštitút je upravený v ust. § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, v zmysle ktorého obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania, alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností, závažných pre trestné stíhanie.
Pri rozhodovaní o akomkoľvek druhu väzby (teda nie len o kolúznej, ale aj o útekovej a preventívnej väzbe) musia byť splnené materiálne a formálne podmienky väzby.
Formálnou podmienkou je skutočnosť, že voči osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie a zároveň potreba dodržania lehôt, v ktorých sú orgány činné v trestnom konaní po zadržaní obvineného povinné rozhodovať.
Materiálne podmienky väzby tvoria skutkové okolnosti vzatia do väzby a to či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a či existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený a musia byť dané konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú, kolúznu alebo preventívnu väzbu.
Z pohľadu obhajoby je už v začiatkoch trestného stíhania, kedy sudca pre prípravné konanie rozhoduje o vzatí klienta do kolúznej väzby na základe návrhu prokurátora kľúčové, dôsledne analyzovať splnenie všetkých formálnych a materiálnych podmienok väzby.
V praxi nie sú výnimočné situácie, kedy dochádza k podávaniu návrhov na vzatie obvinených do väzby za stavu, kedy nie sú splnené podmienky väzby a teda sa už v tejto rannej fáze trestného stíhania otvára obhajobe pomerne široký priestor, ktorý by mal byť obhajca schopný využiť v prospech klienta.
V každom jednom prípade, kedy klientovi hrozí vzatie do kolúznej väzby, je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že kolúznu väzbu nie je možné nahradiť zárukou, sľubom a ani dohľadom, ako je to v prípade väzby útekovej alebo preventívnej, v dôsledku čoho sú ako samotný klient, tak aj jeho obhajca postavení pred procesne nepriaznivejšiu situáciu v porovnaní s hroziacou útekovou alebo preventívnou väzbou.
Ak už dôjde k právoplatnému vzatiu obvineného do kolúznej väzby, je potrebné si uvedomiť, že kolúzna väzba má z hľadiska jej výkonu určité špecifiká a oproti ostatným druhom väzby sú podmienky jej výkonu prísnejšie, z čoho následne vyplývajú výraznejšie obmedzenia pre klienta v rámci jej výkonu.
V zmysle zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov sú totiž obvinení v kolúznej väzbe obmedzovaní v prijímaní návštev, používaní telefónu, ako aj v odosielaní a prijímaní korešpondencie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu.
Medzi výrazné obmedzenie patrí aj skutočnosť, že obvinený v kolúznej väzbe nemôže byť umiestnený v oddiele so zmierneným režimom, kde by mu bolo umožnené sa voľne pohybovať a stýkať sa s obvinenými, umiestnenými v tomto oddiele.
S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu je z pohľadu obhajoby vo väčšine prípadov žiaduce dôsledne skúmať dôvody trvania kolúznej väzby a v každom štádiu trestného konania individuálne a citlivo zvažovať podanie návrhu na prepustenie obvineného z väzby na slobodu.
Ako totiž vyplýva z ustálenej judikatúry, kolúzna väzba môže trvať iba nevyhnutnú dobu a to tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. V prípade nutnosti vykonať ďalšie dôkazy musí preto súd v každom štádiu trestného konania skúmať, či vzhľadom k doplneniu potrebných dôkazov je ďalšie ponechanie obvineného vo väzbe nevyhnutné (R 43/1963).
V praxi sa žiaľ aj v dnešnej dobe stretávame so situáciami, kedy je klient držaný v kolúznej väzbe bez reálnej existencie kolúzneho dôvodu väzby na jeho strane, pričom jeho ponechanie vo väzbe je odôvodňované iba potrebou vykonania ďalších hypotetických vyšetrovacích úkonov v dotknutej trestnej veci, prípadne, kedy je klient držaný v kolúznej väzbe iba z dôvodu, že popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, event. využije svoje právo odmietnuť vo veci vypovedať.
Ako pritom vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu vo väzobných veciach, dôvodom kolúznej väzby nemôže byť samotné popieranie viny obvineným, ani objektívna skutočnosť, že stíhaný skutok nie je doteraz dostatočne objasnený a všetci páchatelia nie sú ešte trestne stíhaní (respektíve neboli ešte vypočutí, či vzájomne konfrontovaní (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2003, sp. zn.: 6Tz/3/2003).
Väzba ako zásadný zaisťovací trestnoprocesný inštitút nikdy nesmie byť zneužitá na to, aby obvinený bol donucovaný k výpovedi alebo k priznaniu (R 39/1968)
Je mimoriadne dôležité poukázať na skutočnosť, že len zo spôsobu obhajoby, ktorú zvolí obvinený, nie je možné vyvodzovať väzobný dôvod, resp. kolúzny dôvod väzby nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že obvinený nevypovedá tak, aby podporil skutkovú verziu, uvedenú v uznesení o vznesení obvinenia a preto je nevyhnutné vykonať s ním ďalšie procesné úkony (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.02.2014, sp. zn.: 4Tpo/8/2014).
Všetky vyššie uvedené skutočnosti poukazujú na špecifiká a mimoriadnu náročnosť obhajoby obvinených vo väzobných veciach, ktoré si v každom jednom prípade vyžadujú poskytnutie odbornej a komplexnej obhajoby zo strany advokáta tak, aby bola garantovaná absolútna zákonnosť vzatia klienta do väzby, ako aj jeho ďalšieho držania v nej.